Druhy nerezových ocelí 

Technické informácie týkajúce sa nehrdzavejúcich ocelí.

NEREZ, alebo korozivzdorné a kyselinovzdorné ocele sa rozdeľujú do následujúcich skupín:

         Základné rozdelenie druhov ocele z ktorých sa vyrába spojovací materiál

Použitie jednotlivých druhov ocelí v praxi:
A1- vhoná na obrábanie /napr. sústruženie/, znížená korozivzdornosť kvôli vyššiemu obsahu síry
A2- najpoužívanejší druh korozivzdornej ocele, vhodna tak pre použitie v interiéry ako aj exteriéry,
      nedoporučuje sa pre použitie v agresívnejšom prostredí ako sú bazény , morská voda atď.
A3- má vlastnosti A2, stabilizovaná proti medzikryštalickej korózii, bežne sa nepoužíva
A4- zvýšená odolnosť proti korózii a kyselinám, používa sa najmä v chem. laboratóriách, plaveckých   
      bazénoch,odoláva morskej vode......
A5- má vlastnosti A4, je stabilizovaná proti medzikryštalickej korózii, bežne sa nedodáva
C1, C2, C3, F1- bežne sa nepoužívajú, sú kaliteľné a magnetické, nižšia korozivzdornosť

Väčšina nerezového spojovacieho materiálu sa vyrába z austenitických ocelí, preto je v ďalšom texte venovaná
pozornosť práve tejto skupine materiálov.

Označovanie korozivzdorných ocelí:
Základné položky spojovacieho materiálu ( skrutky, matice) nesú označenie skupiny ocele a pevnostnej triedy
Napr. najčastejšie sa vyskytujúce označenie A2-70 má následujúci význam:
- písmeno A označuje austenitickú oceľ
- číslica 2 označuje skupinu s chemickým zložením (viď. Tab 2)
- číslica 70 udáva pevnostnú triedu ako 1/10 skúšobného zaťaženia z pevnosti v ťahu / min 700 N/mm²
Na výrobu pružných spojovacích súčastí, ako napr. DIN 127, 128, 471, 472, 6799 atď., sa používajú
korozivzdorné ocele bez označenia druhu. Najpoužívanejšie sú ocele podľa DIN 1.4122, 1.4310.

                                    Porovnanie noriem a orientačné chemické zloženie ocelí