Mám 53 rokov. Som dosť rozhodená a zmätená. Zoznámila som sa s mužom je tomu 4 týždne. Niekoľkokrát sme sa videli a boli spolu aj cez víkend, podotýkam bez sexu kvôli pooperačnej rekonvalescencii priateľa. Tento víkend sme spolu boli tiež, prišlo na naše prvé intímne zblíženie. Zbližovanie bolo v samom začiatku, priateľ sa zbližoval s mojimi prsiami a zrazu mal hrozný výbuch smiechu akoby počul vtip roka. Prekvapene som sa spýtala čo je mu tak smiechu, povedal ako sa usmievaš. Áno, bolo mi to príjemné a tak som mala zatvorené oči a asi sa usmievala, bola som pripravená si naša,, prvá,, príjemne užiť. Dosť ma jeho odpoveď prekvapila, nepríjemne teda. Bolo po všetkom, chcelo sa mi až plagát.
Bola som z toho paf a bolo mi trápne a nepríjemne. Ospravedlnil sa a ľahol si na svoju polovicu postele a spal. Keď sme sa k tomu ráno vrátili, povedal, že sa nesmial ma. Začal podávať rôzne vysvetlenia, skôr výhovorky. Odišla som domov. Ja by som to nejako rada spracovala, ale nejde mi to. Priateľ to berie ako trest, že som ho odchodom ako potrestala a tým by to mohlo byť za nami. Áno, ešte sa v správach niekoľkokrát ospravedlnil. Ja odišla domov, pretože mi bolo mizerne a chcela byť sama, a vôbec neviem ako sa k tomu postaviť.
Obávam sa, že pri ďalšom našom intímnom zbližovaní nebudem vo svojej koži a budem sa báť jeho reakcií. Nechcela by som to hneď skončiť, zatiaľ mi s ním bolo fajn. Avšak jeho reakcia na moje prsia ma celkom prekvapila a mám jednoducho strach z toho, čo sa stane, keď sa zblížime znova. Snáď to bude v pohode. Chcela by som priateľovi odpustiť, ale stále na to musím myslieť. Dúfam, že spolu nájdeme nejaké riešenie a bolo to len nedorozumenie. Je mi veľmi ľúto, že došlo k takej situácii, snáď už to medzi nami bude všetko v poriadku. Priateľ to určite nemyslel zle, ale ma to zarazilo celkom veľa. Snáď sa to už nabudúce nestane.
_10.jpg)